ON_Divadelný súbor NA SKOK (Raslavice): Tri śestri
ON – súťažné inscenácie študentských divadiel
24. 4. (pondelok) o 18:30 v Centre nezávislej kultúry Wave
Tri sestry. Irina, Máša a Oľga. Najstaršia zo sestier Oľga je učiteľkou. Prostredná Máša je vydatá za učiteľa. Najmladšia Irina túži dospieť a byť pracovitá. Neustále snívajú len o tom, kedy spolu odídu do Ameriky. Sestry sú nešťastné a túžia odísť za lepším životom. Vždy si však nájdu výhovorku, prečo odchod odložiť. Dookola sa ,,krútia“ v tom istom trápení, ktoré občas vystrieda radosť i smiech. Táto komorná inscenácia ponúka pohľad na človeka zaseknutého v čase a priestore, neschopného spraviť krok vpred. Inšpirovali sme sa Čechovovou klasikou, ktorá túto tému rozvíja. Príbeh sa odohráva v dedinskom prostredí. Postavy zaujímajú názory a presadzujú hodnoty, ktoré ich obmedzujú. Nie sú schopné prijať niečo nové a žijú kdesi v minulosti.
Tradícia ochotníckeho divadla v Raslaviciach siaha až do obdobia pred prvou svetovou vojnou, keď v dedine pôsobili vzdelaní farári, rabíni a kantori, ktorí usporadúvali rôzne náboženské, kultúrne a spoločenské programy. Obľúbené boli divadelné predstavenia. Po dlhšej odmlke vznikol v septembri 2019 Divadelný súbor NA SKOK, ktorý bude v tejto dlhodobej tradícii pokračovať. Skupina mladých nadšencov fungovala a tvorila rôzne príležitostné programy už dva roky pred založením divadla. V roku 2021 oslávili sto rokov od prvej zmienky o divadelnom predstavení prvým ročníkom divadelného festivalu NA SKOK-FEST. Zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru je Martin Bašista.
Úprava, dramaturgia, réžia, scénografia: Martin Bašista
Použitá hudba: Kroke – Time
Osoby a obsadenie
Oľga: Anežka Hudáčková
Máša: Tímea Bučková
Irina: Ema Bašistová
Z recenzií:
Milý Anton Pavlovič, prepáč, ale kto by už dnes chodil do Moskvy?
Známu Čechovovu klasiku o neschopnosti vymaniť sa zo zažitých vzorcov súbor z Raslavíc preniesol na šarišský valal. Mášu, Oľgu a Irinu režisér Martin Bašista vyzliekol z mušelínu a navliekol ich do kroja. Miesto samovaru stoja na javisku tri maľované vedrá, a na miesto popíjania ruského čaju sa tu rajbe švábka. V aréne pri zatiahnutej opone stoja okrem vedier na javisku tri kufre a tri stoličky. A to je všetko. Bohaté kroje vyplnia zvyšok.
Vzletné filozofovanie o nekonečnej šírke ruskej duše v prepise do šarištiny a značnej úprave nie je o nič hlbšie, ale ani plytšie ako zemiaková brázda. A ak šírku ruskej čechovskej duše určujú višňové sady či brezové lesy, tak tú slovenskú možno pokojne merať zemiakovými poliami. Lebo z tej brázdy, čo si človek za traktorom vychodí, sa veru občas ťažko vychádza.
Všetky tie návštevy, ktoré do domu Prozorovovcov u Čechova chodia, obstarajú raslavické tri sestry samy. Miesto návštev prichádzajú listy. A tak čechovovská bezútešnosť dostáva nový rozmer. Trom sestrám z valala nezostáva nič iné, iba spomínať a točiť sa v kruhu spomienok, umárajúci ale bezpečný stereotyp. Máša, Oľga a Irina v bohatom zdobenom kroji tak zvláštne pripomínajú akúsi parafrázu na ruské matriošky. A spôsob, akým príbeh z pera Čechova prepisujú a rozprávajú, mechanizmus matriošky vlastne pripomína tiež. Vždy sa vylúpne vlastne to isté opakovanie situácie len s istou obmenou a vo výraznejšej štylizácii.
Vo výsledku sa tak pozeráme na šikovnú parafrázu Čechovových Troch sestier, presnejšie na niečo, čo možno označiť ako „Čechov meets Ťapákovci“. A na počudovanie toto na prvý pohľad bizarné spojenie funguje, pretože ponúka zvláštne presný komentár o Slovákoch. A hoci úplne lichotivý nie je, rozhodne neuráža, len presne pomenúva. A že namiesto do Moskvy chcú tie tri z Raslavíc ísť do Ameriky? Milý Anton Pavlovič, prepáč, ale kto by už dnes chodil do Moskvy?
Zuzana Galková
Viac o divadle: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2022/06/Fedim-festivalovy-dennik-2-2022-2.pdf
