APEČKOVINY_HODNOTENIA POROTY_Diana Sokolová & VYDI (Částová & Baumgartner)
Diana Sokolová – Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra
Diana Sokolová: (Ne)obmedzená
Identita – žena
Mladá performerka Diana Sokolová síce študuje kulturológiu, no jej vášeň, hobby a aj kreativita sú spojené s tancom a potrebou hovoriť o aktuálnych témach prostredníctvom pohybu. Na Akademickom Prešove sa predstavila so scénickou kompozíciou (Ne)obmedzená. Už samotný názov napovedá, že Diana Sokolová sa zaoberá témou ženskosti, feminity na (súčasnom) Slovensku. V krátkej, no tématicky naliehavej performancii sa pokúša nájsť vlastnú identitu, identitu ženy, ktorá sa nechce za každú cenu vyrovnať mužom, iba s nimi chce byť rovnoprávna – a to so všetkým, čo ženu robí ženou. Sokolovej scénickú kompozíciu rámcuje základná východisková otázka – čo to vlastne znamená byť ženou. Po tanečnom úvode s prvkami súčasného tanca, ako aj baletu, nasleduje epickejšia časť – monológ performerky. V ňom sa Sokolová usiluje definovať ženy v súčasnom svete. Pozvoľna prechádza zo všeobecnej roviny do konrétnej, keď hovorí v prvej osobe a chce sprostredkovať divákovi svoju vlastnú a najmä osobnú výpoveď či spoveď. Keďže pre samotnú performerku nie je práca so slovom doménou, miestami jej všeobecné tvrdenia pôsobia nedôveryhodne a banálne. Po monológu opäť prichádza pohybová časť, ktorá opäť obsahuje striedanie rôznych tanečných foriem, čo by samozrejme bolo pochopiteľné, pokiaľ by zmeny tanečných druhov mali svoje motivačné opodstatnenie. No druhá a zároveň záverečná pohybová časť subtílnej kompozície obsahuje momenty (zdvíhanie sa zo zeme pomocou opaska, výskoky symbolizujúce snahu odpútať sa od zeme, túžbu po slobode), v ktorých nás Diana Sokolová presvedčí, že predsa len ide o jej osobnú tému – výpoveď o súčasnej mladej žene a jej postavení v spoločnosti.
Dáša Čiripová
Študentské divadlo VYDI – Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra
Natália Částová – Pavol Baumgartner: Ide o život
Manifest za lepší svet
Na 57. ročníku Akademického Prešova mala vystúpiť aj dvojica zo študentského divadla VYDI pri UKF v Nitre s inscenáciou Ide o život, avšak kvôli náhlym technickým komplikáciám nemohla na festival prísť. Táto reflexia je preto písaná z videozáznamu, ktorý súbor poskytol.
Režisér Šimon Spišák sa so svojimi študentmi a študentkami opakovane venuje pálčivým intímnym i celospoločenským fenoménom, a to najmä v umeleckom telese Slúchadlo pri ZUŠ Jozefa Rosinského. Natália Častová (ako jeho odchovankyňa) a Pavol Baumgartner sa spolu so Spišákom rozhodli tentoraz reflektovať dlhodobo prehliadané a dosiaľ málo medializované kauzy sexuálneho zneužívania a šikany na školách medzi profesormi a študentkami. V českom prostredí sa takéto zneužívanie moci stalo veľkou témou po študentskej iniciatíve (na DAMU a neskôr i JAMU) Ne!musíš to vydržet, po ktorej napr. vznikla inscenácia Feminista v ND Brno či dokumentárny film Po prolomení ticha. Príspevok k tejto téme je na Slovensku o to vzácnejší, ak ho formulujú práve zástupcovia poškodenej generácie.
Ide o život je krátky a nahnevaný manifest za spravodlivejšie práva pre všetkých. Režijno-dramaturgická koncepcia pracuje na jednoduchom princípe lecture performance (teda performance na pomedzí prednášky a divadla), aby vyzdvihla samotnú tému ako hlavného nositeľa významu. Dataprojektor, mikrofóny, priznané čítanie textu ako na prednáške, vypočúvanie na policajnej stanici, na tribúne pred davom ľudí… to všetko s cieľom vyjadriť jasné stanovisko mladého tímu. Ten nielenže bez náznaku pochybnosti berie s vervou na paškál bieleho heterosexuálneho muža a spoločenskú hierarchiu (postavenú na toxickej maskulinite), no v závere tlmočí konkrétne body z praktického života, ktoré by ženám mohli pomôcť, či už v práci alebo rodinnom živote (lepšia legislatíva v otázke antikoncepcie, dobrovoľného potratu, kariérnych príležitostí a pod.). Hoci je text často tézovitý a jeho cieľom je skôr verbalizovať viac či menej známe argumenty, prečo k daným sexuálnym incidentom (nielen) na školách dochádza („žena si za to môže sama, keď sa tak oblieka“ / „môžem sa obliekať slobodne, pokojne môžem byť aj nahá“), než vystavať dramatickú situáciu, je výpoveď mladých ľudí úprimná a inteligentná. Až by som si prial, keby sa táto javisková miniatúra s bizarnými vyjadreniami slovenských predstaviteľov cirkvi či politickej scény mohla ešte rozvinúť do komplexnejšieho scénického tvaru.
Jakub Molnár