Festivalový denník APečkoviny_Akadémia umení BB: La Musica

La Musica vyhráva aj po rokoch

Prešovská čokoládovňa je vychýrená najmä lahodnou belgickou čokoládou, ktorú pripravujú jej vždy usmiatí zamestnanci a kvalitou, na ktorej si zakladá. O kvalite môžeme hovoriť aj v prípade inscenácie La Musica, ktorá sa odohrala dňa 27. 04. vo večerných hodinách v kultúrnom priestore Čukoláda. Príjemným prekvapením bola vysoká účasť divákov, ktorí si nenechali toto predstavenie ujsť. Autorom hry je slovenský spisovateľ, dramatik, literárny a divadelný vedec Karol Horák, ktorý je zároveň riaditeľom Akademického Prešova. 
Komornú inscenáciu s rovnomenným názvom nám predstavili študenti Akadémie umení z Banskej Bystrice. Dej sa odohráva na pozadí dejinných udalostí 20. storočia a prináša nám silnú psychologizáciu postáv zameranú na ich vnútorne prežívanie. Postavy sa častokrát vyskytujú v hraničných situáciách, na ktoré vplýva aj pôsobenie sociálnej skupiny, do ktorej patria. Zaujímavá bola aj práca s klavírom, ktorý sa využíval nielen ako hudobný nástroj, ale aj na akési rozčlenenie dejstiev či zdôraznenie slov, ktoré rezonovali v uchu diváka.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia herci, ktorí svoje postavy zahrali bravúrne. Mať možnosť vidieť na javisku hercov, ktorí majú schopnosť vcítiť sa do postavy takým prirodzeným spôsobom, ba až vytvoriť symbiózu, ako to zvládli študenti Akadémie umení, je raritné. Táto inscenácia nám umožnila nahliadnuť do neľahkého sveta hudobníkov prostredníctvom prstov hlavnej hrdinky obdarených talentom, ktorý však symbolizoval utrpenie či skľúčenosť. Dovolím si povedať, že ako diváci sme prežili estetický zážitok, ktorý išiel ruka v ruke s katarziou.

Liana Michaliková

Študentka gymnázia, amatérska terapeutka na voľnej nohe, milovníčka dobrej kávy, dlhých rozhovorov, vykonávajúca prieskumy nepoznaných prešovských kaviarní. Hodnotiteľka kvalitného humoru a večný mysliteľ. Horšie ako vykročiť do dňa ľavou nohou je začať deň bez kávy. 

Tereza Farkašová sa Prešovu predstavila ako režisérka, ktorá dokáže vierohodne preniesť realistickú hru (drámu a tragédiu zároveň) na javisko. V kultúrnom priestore Čukoláda sa od osemnástej odohrávalo vyše hodinové predstavenie o žene a jej vzťahu k hudbe, rodine i životu.
     Na začiatku hry dochádza k slovnej roztržke medzi dcérou a otcom, ktorý nemá jednu ruku, prišiel o ňu počas vojny. Otec od dcéry vyžaduje, aby sa ničomu inému nevenovala, aby jej prioritou bola hra na klavíri. Dievčina spočiatku mala klavír rada, ale obetovať sa pre hudobnú kariéru nepripadalo do úvahy. To si však jej otec neuvedomoval. Ak nehrala a necvičila na klavíri dostatočne dlho, nútil ju. Otec nenávidel samého seba a svoj osud, a tak jej naplánoval budúcnosť a chcel z nej mať niečo viac (podobne ako to plánujú rodičia pre svoje deti aj v súčasnosti). Od malička ju viedol k hudbe a umeniu. No ako sa ukázalo, mierne to s riadením svojej dcéry preháňal. Sám chcel od ženy, svojej manželky, chlapca, k dcére si vytvoril pomerne komplikovaný vzťah. Nikdy nebola pre neho dosť dobrá.      
       Do hry sa zamiešal aj mladý pekný muž, ktorý sa do hudobnej virtuózky a umelkyne zamiloval na prvý pohľad. Chcel získať jej srdce a tak sa aj stalo. Po pomerne krátkom čase je dcéra tehotná s mužom, ktorý odchádza na vojenský front. Aj ona si párkrát „udrie“ do klavíra, ktorý je hlavným predmetom inscenácie. Jej tóny a hra však vyjadrujú negatívny postoj k mužovi – hudba je negatívna a strohá.         
        Na klavíri je razom nalepený nápis vojna. Počas ostreľovania školy, kde sa zrejme zajatci ukrývali, zomiera hlavnej hrdinke otec a aj novonarodené prvorodené dieťa. Hraním na klavíri sa snaží odbúravať stres zo svojho života. Dievčina začína klavír čoraz viac nenávidieť. Prináša jej nešťastie.  
        Prichádza jej muž z vojny a núti ju hrať pre starších vojakov. Ona si chce užívať rodinný život s ich druhým potomkom. Muž ju udrie. Stáva sa z neho alkoholik a presne to isté, čo jej otec. Tiež ju núti hrať na klavíri. Za každú cenu sa chce opiť a pri každej príležitosti vytiahne z vrecka pálenku najhoršieho rázu.

      Záver prináša ešte väčší smútok. Počas toho, ako žena hrá nežiaduci koncert, na ktorom nechce byť, lebo je určený pre vojakov a za svojho opitého muža sa musí hanbiť, umiera jej druhé dieťa – tentoraz syn. Muž ju začne podvádzať s inou umelkyňou a ona sama sa dostáva do delíria a stavu predčasnej smrti. Stretáva sa tam s blízkymi a všetko sa zdá akési jasnejšie a pozitívnejšie. Zomiera krátko po Stalinovej smrti. A čo na to diváci, páčilo sa im alebo ich vojnová tematika nezaujala? Sála bola riadne plná a viacerí počas záverečného takmer nekonečného potlesku aj stáli. 

Autor: Sebastián Pončák

Stredoškolský študent, kaviarenský povaľač, milovník prírody a jedla. Extrovert, ktorý nikdy neobsedí doma a neznáša nudu. Amatérsky umelec, spevák, meteorológ a, samozrejme, cestovateľ. Nie je deň bez pohybu, či už na bicykli, alebo prostredníctvom verejnej dopravy.

Akadémia umení v Banskej Bystrici

Karol Horák: La Musica

Miesto: Čukoláda

Dátum: Štvrtok (27. 4.)

Čas: 18:00

Foto: Patrik Čech