Festivalový denník APečkoviny_Teatr Migro: Echa
Epocha v daždi
Sychravé daždivé popoludnie nevylákalo mnoho ľudí von. Pred Šarišskou galériou sa však napriek tomu o 17:00 stretli diváci rôznych vekových skupín. Konalo sa tu predstavenie nesúce názov Echa.
Inscenácia bola tvorená len hudbou či spevom, jednoducho bez použitia slov. Počas celého takmer hodinového predstavenia nepadlo z úst poľského súboru z Krakova ani jedno hovorené slovo. Pantomíma vykresľovala naozaj ťažký život ľudí v Poľsku pred obdobím vojny. Viacerých možno prekvapil zlom v strednej časti inscenácie, keď sa rozsypaním jabĺk z košíka na pešiu zónu aj medzi divákov začala dedinská oslava. Skupinka šiestich profesionálnych hercov taktiež poukazovala na problémy v spoločnosti ako takej. Neraz sa stalo, že po dospievaní piesne v poľštine nasledoval výjav z dedinského prostredia.
V záverečnej časti dochádzalo aj k humorne až satiricky spracovaným náletom počas druhej svetovej vojny. Jeden člen priateľskej dedinskej partie sa odlúči a po krátkom čase sa z neho stáva nacista. Prostredníctvom viacerých symbolov sa predstavil každý charakter vtedajšej poľskej spoločnosti. Výborní herci z kufrov povyberali rôzne artefakty, ktoré patrili odvlečeným židovským veriacim, opusteným vdovám, chudobným alebo hlboko veriacim. Z dovtedy pokojného davu stvárneného poľskými hercami sa rázom stal útočiaci ľud. Zbraňou boli zemiaky – paradoxne najdôležitejšia surovina – ktoré sa hádžu po bývalom kamarátovi a priateľovi, z ktorého je gardista.
V úplnom závere sa každý poberá vlastnou cestou, lúčia sa a po orientálnej modlitbe sa jednotlivo vydávajú na cestu každý svojím vlastným smerom. Herci sa náhodne presúvajú pomedzi ľudí a týmto sa inscenácia končí.
Na Hlavnej ulici po predstavení ostávajú porozhadzované zemiaky, rozbité vinylové platne či spomínané jablká. To všetko bolo súčasťou predstavenia doslova pod holým nebom. Bolo to divoké, ale trefné a hlavne ukazujúce skutočné problémy spoločnosti a ľudí v nej. Tí, ktorých odradil vytrvalý dážď, môžu ľutovať, lebo ak by bolo slnečno a pekne, istotne by to nemalo takú iskru autentickosti deja situovaného do nielen povojnového obdobia.
Autor:
Sebastián Pončák
Stredoškolský študent, kaviarenský povaľač, milovník prírody a jedla. Extrovert, ktorý nikdy neobsedí doma a neznáša nudu. Amatérsky umelec, spevák, meteorológ a, samozrejme, cestovateľ. Nie je deň bez pohybu, či už na bicykli, alebo prostredníctvom verenej dopravy.
Ulica plná tanca, divadla a hudby vďaka inscenácii Echa
Deň: 25. 4. 2023
Názov: Echa
Miesto: Pred Šarišskou galériou v Prešove (Hlavná 51)
Dňa 25. 4. 2023 sa konalo predstavenie Echa od poľskej režisérky Moniky Kozłowskej. Do prešovských ulíc prinieslo netradičnú divadelnú poetiku. Je viditeľné iná a líši sa od ostatných tým, že celý dej inscenácie sa odohráva v exteriéri – na ulici pred Šarišskou galériou v Prešove. Aj napriek nepriaznivým podmienkam (dážď) sa herci rozhodli vystúpiť.
Inscenácia prebehla bez slov. Jej inšpiráciou bola kniha Agnieszky Pajączkowskej Putujúci fotografický obchod.Kozłowska vytvára prvky pohybov, ktoré sú znázornené prostredníctvom techniky gaga. Spájajú sa aj s vizuálnymi a zvukovými zložkami, aby vytvorili komplexný umelecký zážitok. A tak v predstavení vidíme kombináciu tanca, divadla a hudby s hlavnou témou východného vysťahovania obyvateľstva. Sústreďuje sa na zabudnuté miesta, ľudí a cenné predmety, ktoré zostávajú. Počas celého príbehu počujeme hudbu, ktorá je rozprávačom príbehu. Tvorivý tím použil príjemné inštrumentálne skladby, miestami sa objavuje aj živá hudba.
Inscenátori využívajú rôzne symboly a stavby, ktoré nás obklopujú, aby ukázali, ako náš svet ovplyvňuje migrácia – ktorá sa nás dotýka aj v dnešnej dobe. V niektorých scénach vidíme život, tradície a kultúru východných oblastí Poľska spred vojny, ako aj z povojnových čias. Snažia sa preskúmať zmysluplnosť nášho každodenného bytia.
Hlavným motívom celej inscenácie sú fotografie, ktoré sú ,,živé“. Ich úlohou je preniesť divákov do sveta, kde je mnoho národov či vierovyznaní. Oči divákov sú tak privítané do sveta minulosti. Samotná téma je ťažká na spracovanie, no Kozłowska to dokázala podať famózne. Oslovila nielen fanúšikov tanečného divadla, ale aj tých, ktorí sa zaujímajú o modernú kultúru a vážne témy.
Echa možno opísať ako neuveriteľný umelecký zážitok, ktorý ukazuje pravú podstatu toho, čo znamená byť človekom. Je to dielo, ktoré zaujme každého, kto má hlbší pohľad do svojho vnútra a identity. Divákov aj za daždivého poobedia táto inscenácia oslovila svojou originalitou a krásou.
Viktória Nováková
Študujem odbor mediálne štúdiá na Prešovskej Univerzite v Prešove. Vo voľnom čase, ktorého mám málo, sa snažím venovať čítaniu kníh, sem-tam maľujem, no najradšej hrám a počúvam zvuky klavíra a hudby. Taktiež rada cestujem a zaujímam sa o módu.
Teatr Migro – Krakov (PL)
Monika Kozłowska: Echa
Deň: 25. 4. 2023
Miesto: Pred Šarišskou galériou v Prešove (Hlavná 51)
Foto: Viktória Nováková
Foto: Patrik Čech
Foto: Karolína Kollárová