Festivalový denník APečkoviny_Tygr v tísni: Zlín
Malý veľký Zlín
Mestečko Zlín za Baťovej éry, ľudia za Baťovej éry. Plastoví ľudkovia, takí ako vojačikovia, s ktorými sme sa hrávali ako deti. Teraz sú to robotníci v tmavej, zaprášenej, meter vysokej, z kartónu postavenej továrni. Z komína sa dymí už od začiatku predstavenia a jeden z trojcentimetrových robotníkov práve odchádza do práce. Zo svojho kartónového domčeka, ktorý sa podobá na všetky ostatné zamestnanecké domčeky, sa ponáhľa ku kartónovému autobusu. Vo voľnom čase navštevuje futbalové zápasy, chodí do parku či kina, kde spoznáva i svoju lásku. Veľa sa zmení. Veľa sa zmení, keď raz nepríde načas do práce.
Bábkovú alebo skôr „figúrkovú“ inscenáciu hrá Anna Datiashvili a David Bolech. Rozprávanie príbehu prenechávajú figúrkam, no ich občasné vstúpenie do deja, vypovedanie niektorých replík či doplnenie zvukových efektov dokáže tieto postavičky dokonalo oživiť. Hoci si diváci musia tento drobný svet približovať pomocou ďalekohľadov, pôsobí veľkou silou. A to najmä pri lete balónom, požiari v továrni alebo keď sa muž nevie vrátiť domov.
Rovnako veľkou silou príbeh oživuje i hra svetiel a zvukov. Večer sa v domčekoch robotníkov svieti, je počuť ako sa v niektorom varí a v ďalšom púšťa voda. Aj autobus má výrazný a zapamätateľný zvuk, nechýbajú ani rozhlasové hlásenia. To všetko dopĺňa dramatická, ale aj veselá hudba Vojtěcha Cibulku.
I napriek tomu, že samotný príbeh nie je interpretačne náročný, ide práve o spracovanie, ktoré táto inscenácia ponúka. Drobné figúrky, kartónový Zlín, herecké vstupovanie do deja, hra svetiel a zvukov sú práve tým, čo robí túto inscenáciu zapamätateľnou. Jednoznačne to potvrdili aj diváci, ktorých smiech a údiv ani v závere päťdesiatminútového predstavenia nepoľavili. Jednoducho, ak vám je pri vstupe na javisko podaný drobný ďalekohľad, viete, že vás čaká niečo skutočne originálne a kreatívne.
Tamara Eliášová
Stále hľadám, o čom by som chcela písať, no rozhodne viem, že som sa našla v písaní, i preto som sa rozhodla študovať mediálne štúdiá. Vo voľnom a každom inom čase sa venujem škole. Medzery medzi tým vypĺňam dobrou knihou.
Mini Baťa
V Divadle Alexandra Duchnoviča, v priestoroch Malej scény sa predstavili českí herci s prepracovanou a dobre zinscenovanou hrou. Dej pozostával zo stereotypného života obyvateľov mesta Zlín, známeho ako Baťovo mesto. Pracujúci ľud bol stvárnený prostredníctvom maličkých, niekoľko centimetrov vysokých postavičiek (diváci pri vstupe obdržali divadelné ďalekohľady). Neverbálne javiskové konanie hercov bolo dopĺňané hudbou, hláseniami závodu a úryvkami z dobového vysielania rozhlasu a televízie. To boli totiž jediné moderné zdroje informácií. Bežní pracujúci zdanlivo nič viac nepotrebovali. Ešte lásku a vzťah, ktoré sa v inscenácii taktiež objavujú.
K stretnutiu ústrednej dvojice dochádza na miestnom futbalovom zápase. Drobne sa tu ukazuje symbolika toho, že aj žena, aj muž by si mali byť vo vzťahu rovní. Nikto by nemal byť odstrčený alebo podceňovaný pre to, aký v skutočnosti je.
Rytmus inscenácie vytváral opakovaný odchod do práce, cesta električkou po zlínskych uliciach a ďalšie výjavy z Baťovho mestečka a spoločnosti v nej. Kartónové krabice stvárňovali domy. Farba je typická pre dané obdobie a životný štýl.
Preorganizovanú spoločnosť vykresľuje scéna, v ktorej príde muž do práce neskoro. Keď len tak-tak dobieha do svojej milovanej-nemilovanej práce, dozvedá sa, že ho už nahradili. V tejto spoločnosti si boli všetci rovní a náhrada sa dala nájsť rýchlo. Pán Zelinka, ako sa dozvedáme až v závere inscenácie, prichádza o dom. Všetci na ulici sa k nemu aj jeho žene doslova odvracajú chrbtom. Celé domy sa posúvajú od nich preč, inými smermi.
Môžeme sledovať požiar v továrni, let balónom či ženu, ktorá sa korčuľuje. Dokonca dochádza aj k odletu lietadla. Záver inscenácie sa prepájal so skutočnými udalosťami: Baťa zahynul v roku 1932 pri lete na otvorenie novej pobočky vo Švajčiarsku. Scéna z pohrebu odrážala snahu nezabudnúť na podnikateľa a vizionára Tomáša Baťu.
Autor: Sebastián Pončák
Stredoškolský študent, kaviarenský povaľač, milovník prírody a jedla. Extrovert, ktorý nikdy neobsedí doma a neznáša nudu. Amatérsky umelec, spevák, meteorológ a, samozrejme, cestovateľ. Nie je deň bez pohybu, či už na bicykli, alebo prostredníctvom verejnej dopravy.
Tygr v tísni – Praha (ČR)
Tygr v tísni: Zlín
Dátum: Štvrtok (27. 4.)
Čas: 17:00
Miesto: Malá scéna Divadla A. Duchnoviča
Foto: Patrik Čech
